GRANAT 4E je ruský viacúčelový bezpilotný aparát (UAV), navrhnutý spoločnosťou „AEROKON“ v roku 2010. Spočiatku bol vývoj zameraný predovšetkým pre vojenský sektor a niesol názov „Rubež 20“. Do prevádzky bol zaradený v roku 2012, čo súviselo s prvotným nedostatkom objednávok. Informoval o tom vtedajší šéfkonštruktér spoločnosti „AEROKON“, Igor PETUCHOV. Zároveň uviedol, že prvým zákazníkom je jedna z bezpečnostných služieb Ruskej federácie, ktorá obdrží 10 komplexov týchto bezpilotných systémov, pričom každý pozostáva z dvoch UAV. Verejnosti bol po prvý krát predstavený v roku 2011 na každoročnej medzinárodnej výstave prostriedkov zabezpečenia ochrany „INTERPOLITECH-2011“. V roku 2013 bolo oznámené o začiatku letových skúšok modernizovanej verzie GRANAT 4E. Vo februári 2014 sa v Arménsku, na 102. ruskej vojenskej základni začali letové skúšky komplexu „Navodčik-2“. Tento komplex pozostáva zo štyroch UAV „Granat“. Skúšobné lety sa vykonávali počas dňa aj v noci, v rôznych klimatických podmienkach. Skúšok sa zúčastnili ako odborníci z výrobného závodu, tak aj vojaci, ktorí prešli špeciálnym dvojmesačným školením v školiacom stredisku Ministerstva obrany Ruskej federácie. Skúšky prebiehali na polygónoch Kamchud a Alagjaz. Počas týchto skúšok nalietali vyše 20 000 km, pri plnení úloh súvisiacich s prieskumom, korekcie paľby a pri riadení jednotiek. Len počas zimného obdobia nalietal každý UAV „Granat“ okolo 300 hodín. Pri výcviku sa zameriavali na štart, riadenie, zber a prenos údajov na veliace stanoviská v online režime. Koncom roka 2015 sa v kuloároch začalo hovoriť o rokovaniach o predaji týchto bezpilotných komplexov do zahraničia. Malo ísť o krajiny Ázie a Afriky, čo potvrdil vtedajší zástupca riaditeľa pre rozvoj - Jevgenij ZAJCEV. V súčasnosti sa hovorí o nasadení UAV „Granat 4E“ v konfliktoch na UKRAJINE a v SÝRII. V SÝRII bola zaznamenaná koncom marca 2018 aj prvá bojová strata tohto UAV, keď bol v oblasti mesta Bosra na juhu SÝRIE, zostrelený jeden UAV „Granat-4“. V tom čase vykonával úlohy súvisiace s monitoringom komunikácie (spojenia) povstalcov (COMINT) a vyhľadával potenciálne ciele pre delostreleckú a mínometnú paľbu vládnych vojsk. Vybavenie ktoré niesol na palube mu umožňovalo určiť miesta použitia mobilných telefónov, rádiovysielačov a odovzdávať koordináty postavenia protivníka na vykonanie presného zásahu.
Jeden komplex tvoria 2 UAV „Granat 4E“; súboru výmenných modulov s rôznou výbavou (v závislosti od charakteru misie); katapultu; nabíjacej a tankovacej stanice; pozemného riadiaceho strediska (umiestneného na nákladnom automobile KAMAZ-4350), dvoch prepravných kontajnerov a štartéru.
Technické špecifikácie
Max.vzletová hmotnosť: 45 kg
Max. užitočný náklad: 3 kg
Max. rýchlosť: 140 km/h
Vytrvalosť: 8 hodín
Dolet: 55 km
Dostup: 3500 m
Rozmery:
Šírka: 3,8 m
Dĺžka: 2,5 m