Nepriateľské atómové ponorky budú odhaľovať a sledovať modernizované sovietske protilodné obojživelné lietadlá Beriev Be-12 „Čajka“. Prvé stroje už boli vybavené moderným palubným vybavením, hydro-akustickým komplexom, detekčnými senzormi a detektormi magnetických anomálií, ako aj výzbrojou v podobe modernizovaných hlbinných bômb a torpéd.
Obojživelné lietadlo Be-12 je považované za najstarší typ lietadla vo výzbroji Ruského vojenského námorníctva. Svoj prvý let vykonal Be-12 ešte v roku 1960, pričom jeho výroba bola ukončená v roku 1973. Be-12 bol spočiatku projektovaný ako protilodné obojživelné lietadlo, ktorý mal vykonávať vyhľadávanie a boj s ponorkami protivníka. Nové vybavenie môže podľa bývalého náčelníka hlavného štábu vojenského námorníctva, admirála Valentina SELIVANOVA, znamenať pre Be-12 „druhý život“.
„Toto lietadlo je potrebné dôsledne modernizovať“, povedal SELIVANOV. „Potrebuje nové motory a vybavenie, avšak predovšetkým moderné a efektívne detekčné prostriedky. Takáto modernizácia má zmysel. Lietadlo odhalí ponorku oveľa rýchlejšie ako lode odhaľujú ponorky. V priebehu dvoch-troch hodín pilot môže skontrolovať polovicu plochy Baltského alebo Čierneho mora, na čo potrebuje loď 2 alebo 3 dni. „Čajka“ vzhľadom na svoj dolet môže priniesť úžitok najmä v Baltskom, Barentsovom, Čiernom alebo Japonskom mori.
Jednoduchý a spoľahlivý
Vojenské námorníctvo aktívne používa Be-12 ako v južných, tak aj severných moriach a medzi vojakmi si získal povesť jednoduchého a spoľahlivého lietadla, poznamenal oslovený odborník. Svojho času bola „Čajka“ najväčším obojživelným lietadlom na svete. Posádka lietadla pozostáva zo štyroch členov – veliteľa, druhého dôstojníka, navigátora a radistu. Charakteristickou črtou lietadla je do písmena „V“ zalomené krídlo s charakteristickou formou, pripomínajúcou čajku počas letu. Vďaka tejto konštrukčnej zvláštnosti získalo lietadlo aj svoju prezývku. Spodná časť trupu Be-12 má tvar pripomínajúci lodný trup, ktorý pomáha pri vzlete a pristátí na vodnú hladinu. Nielen že má vynikajúce aerodynamické vlastnosti, ale je schopný aj prekonávať morské vlny pri vysokej rýchlosti, bez ponárania prednej časti lietadla do vody. Vlastnosti Be-12 pri nasadení na mori sú tiež na úrovni – môže pristávať a vzlietať za búrky s rýchlosťou vetra 75-88 km/h. Otvory a dvere sú hermetizované špeciálnymi prieduchmi, ktorými hneď po zapadnutí zámkov prúdi vzduch. Be-12 môže využívať aj pozemné letiská – pre tento účel má trojkolesový podvozok s chvostovým kolesom.
Lietadlo dosahuje rýchlosť 550 km/h, avšak počas hliadkových letov sa pohybuje cestovnou rýchlosťou 320 km/h. V zóne hliadkovania do vzdialenosti 600 km od základne môže lietadlo hliadkovať vyše tri hodiny. Nosnosť výzbroje Be-12 je 1500 – 3000 kg.
Nielen rakety
Existuje vyše 20 kombinácií výzbroje Be-12, ktoré je možné obmieňať v závislosti od situácie. Prostriedky vyhľadávania a ničenia nepriateľských ponoriek nesie lietadlo ako vo vnútri trupu, tak aj na vonkajších závesníkoch. Jeho arzenál pozostáva z bójí detekcie ponoriek protivníka, a tiež protiponorkové bomby PLAB-250-120 a PLAB-50, ktoré sa zhadzujú na odhalenú ponorku z výšky od 50 m do 8000 m. Avšak hlavnou údernou silou lietadla sú samonavádzacie torpéda AT-1 a AT-1M, schopné nájsť cieľ vo vzdialenosti 1500 m od miesta vypustenia. Existuje modifikácia lietadla, ktorá predpokladá použitie jadrovej výzbroje v podobe protilodných bômb SK-1 „SCALP“. Obe zasiahnu nepriateľskú ponorku aj v hĺbke 500 m. Títo lovci ponoriek slúžili nielen v pohraničných moriach. V 60. rokoch 20. storočia sa nachádzali v EGYPTE, spolu s 5. eskadrou lodí sovietskeho vojenského námorníctva hliadkovali v Stredozemnom mori.
Na základe „Čajky“ bolo skonštruované aj záchranné lietadlo Be-12PS. V nákladovom priestore lietadla sú vytvorené úseky pre umiestnenie ranených, sanitárneho a medicínskeho vybavenia. K personálu je zahrnutý aj zdravotník a pre záchranné akcie na vode je určený aj nafukovací čln s motorom. Na palubu môže záchranárska verzia Be-12 prijať od 15 do 29 preživších.
Počas svojej služby lietadlo ustanovilo takmer 50 svetových rekordov spomedzi lietadiel svojej kategórie – v rýchlosti, stúpavosti, užitočného nákladu vyneseného na stanovenú výšku a dĺžke letu.
Ruské protilodné letectvo sa dnes mení priamo pred očami. Začala sa modernizácia diaľkových protilodných lietadiel Tu-142. Teraz môžu tieto lietadlá hodiny krúžiť vo vzduchu, vyhľadávajúc nielen nepriateľské ponorky, ale aj pozemnú vojenskú techniku. Na palube „morského lovca“ sa objavil vysokopresný zameriavací systém „SVP-24 GEFEST“. Veľmi sa osvedčil v SÝRII, zabezpečujúc lietadlám ruského letectva presnosť pri uskutočňovaní raketovo bombových úderov. Teraz môže Tu-142 ničiť pozemné ciele obyčajnými bombami s efektivitou navádzanej výzbroje.